Jak jste se poprvé dostala k motokrosu? Bylo to až po seznámení s Mirem? 
Áno, aj keď Miro v podstate jazdil countrycross a enduro, tak začínali aj deti. Začali jazdiť popri mužovi na countrycrosse, deti tam mali takú vekovo pomiešanú triedu aj s pitbike. To sa mi moc nepáčilo, keďže Maxim bol ozaj maličký a Vanessa mala asi 8 rokov. Prišlo mi to časom veľmi nebezpečné. Tak sme sa nejako dostali k motocrossu, že by sme ho mohli vyskúšať. Predsa deti rozdelené podľa veku a kubatúry to znelo bezpečnejšie.

Líbil se vám motokros hned?
Áno. Páčilo sa mi ako to majú rozdelené 50ccm, 65ccm... Boli tam iba deti, bolo to také iné. Pre mňa to pôsobilo kľudnejšie ako napríklad countrycross apod.

Kdo u vás začal jezdit první, Vanessa nebo Maxim? A co se vám honilo hlavou, když poprvé vaše dcera usedla na motorku?
Bolo tak, že sa Maximovi kúpila elektrická trialka a Vanessa sa mu na nej vozila, ale jej bola malá a manžel nechcel, aby mu ju zničila, tak kúpil Vanesse jej prvú motorku 50 ccm. Mala 7 rokov. Vôbec nič – brala som to normálne, bolo to jasné, že to tak bude, nakoľko sa vozili s ocinom. Vždy, keď sa vrátil z vozenia, ho natešení čakali a musel ich voziť po lúke.

A když začal jezdit i Max? Pomáhají si Max a Vanessa na závodech?
Tak isto. Beriem to ako bicykel u nás automatika.

Napriek tomu, že majú typický súrodenecký vztah, na závodoch sa vedia podporiť a podržať. Napríklad keď jazdí iba Maxim, Vanessa s nim chodí do predštartováku, nosí mu vodu, dáždnik, ventilátor... píše mu na tabuľu pozíciu, keď je nervózny, snaží sa ho odreagovať vtipkovaním a podobne. A naopak to tiež funguje rovnako. Maxim jej radí stopy a podobne. To sa mi páči, keď držia spolu. Ale to netrvá nikdy dlho.

Brali jste to nejdříve jako zábavu, nebo jste hned mířili na závody?
Zo začiatku to bola zábava jasné, potom preteky hobby popri ocinovi a keď sme prešli na motocross, boli to už iba preteky a začalo to byť už vážnejšie. Maxim bol na prvých pretekoch motocrossových keď mal 5 rokov a hneď tú sezónu bol 3. najlepší na Slovensku. Vanessa to mala ťažké od začiatku vždy bola najmladšia a zo začiatku v triede s chalanmi. Bojovala.

Jak vaše děti zvládaly první závody?
Vanessa padla prvýkrát niekde na tých pretekoch na countrycrosse. Mala 8 rokov. Nebol to ani taký hrozný pád, ako to vyzeralo, keďže sme jej zabudli zapnúť prilbu a tá jej odletela pri páde, ale nič sa nestalo, bola v pohode, ale sme sa zľakli, keďže to bolo na začiatku a bola dievča. Ešte sme nemali vybudovanú odolnosť voči stresu. Maxim išiel prvý krát popri Vanesse na elektrickej trialke. Mal asi 4 roky. Pamätám si, že sa bál, ocino popri ňom celý čas bežal. Maxim ten od začiatku skúšal našu odolnosť, bolo tých pádov viac. Ale inak asi mali stres určite, ale myslím, že to zvládali super, žiadne hystérie neboli. Neviem, išlo to tak samo. 

Jste při závodech více ve stresu než manžel? Jak to zvládáte? 

Nie, je to presne naopak. Ja som viac v kľude ako manžel, aj pády zvládam lepšie v kľude, nehysterčím. Práve naopak. Mám nervy, ale nie z toho že padnú a niečo sa stane, ale že padnú a prídu o svoju pozíciu. Nechcem, aby to niekto inak pochopil, lebo to sa zle píše. Jasné, že sa bojím o nich. Snažím sa nemyslieť na pády počas pretekov, ale na to aby im to vyšlo ako chcú. Nechcem, aby padli a prišli tak o svoje miesto, hlavne keď sú niekde vpredu. Maxim keď padne a musí to dobiehať, vieme všetci, čo bude nasledovať. Každý kto ho pozná, vie, ako vtedy ide „ako prepnutý“.

Je pro vás, co se psychiky týče, lepší, když jste na závodech, kde jede třeba jen Max, než když jste na závodech, kde jedou oba?
Samozrejme je to jednoduchšie, keď sme na jedného jazdca dvaja. Je väčší kľud a viac času, ale nie je problém, keď sú aj obaja. Je väčší stres, občas sa hádajú, ale dá sa to. Už sme si zvykli.  

Jaká je vaše úloha při závodním dni? Sleduji, že se staráte o dost věcí. 

Áno, moja úloha je, aby mali stravu pripravenú vtedy, keď treba a takú ako treba, aby dodržiavali pitný režim, plus im chystám oblečenie, čistím prilbu, okuliare, čižmy a tak. Ale to robíme všetky nie?

Vloni jste do Rudníka na MMČR žen přijela sama s Vaness. Zvládáte tedy i přípravu motorky?
Keď už musíme ísť samé, čo bolo tak trikrát, myslím... Chalani mali buď majstrovstvá Európy, alebo boli preteky u nás a u vás zároveň, tak nám ocino nachystá motorku tak, aby na nej nebolo už veľa roboty. Keď je na závodoch niekto z teamu, tak sa o nás stará Pavel Starká. No pre prípad potreby máme na závodoch vždy okolo seba kopu ľudí, ktorí nám pomáhajú. Po závodoch ako každá dám do poriadku karavan, umyjem čižmy, motorky, nastriekam reťaz a už zvyšok je na mechanikovi ocinovi. Ale snažím sa mu pomôcť, ako viem. Sme stále preč, musí dobiehať prácu, čo zameškal, takže som sa naučila, čo to napríklad oprať a namazať filtre a tak.

Kromě přípravy se staráte i o celou rodinu. Jaké je u vás tradiční závodní menu, je to závodní klasika?
Presne, väčšinou je to cestovina s tuniakom, prípadne špagety, občas vývar a po závodoch kura s ryžou. 

Při samotném závodě jste v depu, nebo podporujete Maxe s Vaness u trati?
 Rozhodne na trati, aj keď som párkrát už povedala, hlavne na závode ako je Európa alebo svet, že ostanem pri aute, ale nedá sa to. Musím ich vidieť, nedokázala by som čakať pri aute a nevedieť, čo sa deje. Čím chcem aj pochváliť live vysielanie na MMČR Junior. V lete bola Vanessa sama s ocinom na pretekoch, ja som s Maximom bola preč a sledovali sme to online, bolo to super. A stále hovorím každému, že som radšej keď ich vidím, vidím ich aj pri páde, lebo viem potom jednoduchšie zhodnotiť situáciu. 

Vanessa o vás říká, že oběma dáváte při závodech nějaká moudra. Říkáte jim věci, které jste postřehla v depu, nebo nějaké životní rady?

Za tie roky som sa aj ja už niečomu priučila. Skôr sa ich snažím ukľudniť, keď sú v strese aby dýchali snažím sa ich myseľ priviesť na iné myšlienky, pripadne sa s nimi pohádam občas - teda aspoň s Vanessou, lebo sa ju snažím hecnúť, aby sa nebála, aby pridala a ukázala im, že na to má, a to nemá rada.

Jste už pevnou součástí českého depa i českého týmu. Na jakých závodech se vám v Česku nejvíce líbí?
Fúú, tak to je otázka. Nemám obľúbenú trať.. aj keď Vranov u Brna je pekný.  Skôr viem, kde sa mi nepáči a to sú Hermanice. Maxim tam spadol celkom hnusne ešte na 50 ccm. Sú trate, kde sa mi nepáči a je to práve kvôli pádom, ktoré tam deti mali, že to mám stále pred očami. Keď tam prídem a hlavne keď cez to miesto prechádzajú, mám to pred očami a čakám ako to prejdú.

A na jakou trať se rádi vracíte? 
Hermanice majú deti radi, tie ho vidia inak ako ja, Vranov u Brna a v Taliansku je to Dorno a Ottobiano.
 

Je pro vás důležitá atmosféra v depu, zejména mezi vámi rodiči?
Určite áno. Je lepšie ísť po depe a usmievať sa na seba ako zazerať. Je to aj pre deti a ich kľud v deň závodu lepšie, aby bola atmosféra v depe dobrá a priateľská.

Jaký největší zážitek jste se svými dětmi na závodech zažila?
Majstrovstvá sveta sú zážitok. Tá atmosféra deň pred, ale v ten deň už nie. Preteky v Lokti, kde sa uplynulú sezónu Maximovi podarilo umiestniť sa na 6.mieste. Preteky vo Veľkých Uherciach, kde sa počas pretekov EMX podarilo Maximovi získať prvé miesto to bolo pekné.  Zážitok bol, čo sa týka Vanessy predošlá sezóna. Bola som ňou unesená, ako išla, ako sa zlepšila, to bol zážitok. Tie štarty to bola radosť sa pozerať, to bol adrenalín. V Klukoch u Písku, keď sa jej podarilo dobre vyštartovať a viesť, myslím, že dve, tri kolá pred tými všetkými babami, ktoré vedú seriál...

Připravil: Pavel Horák

Foto: Karolína Hůlová, Kristýna Dvořáčková, archiv Martiny Zimmermanové

3. 3. 2024